.život ľudí na Gemeri sa stáročia spájal so železnou rudou. Horný Gemer dodnes sála banskú tradíciu a tento kraj nemožno prejsť bez toho, aby sa človek nestretol s hrdými odznakmi baníckej hrdosti. Mnohokrát dnes už zapadnuté a pomaly vymierajúce dedinky pripomínajú slávnu banícku minulosť Gemera. Len torzá budov, banských objektov a v súčasnosti už len ťažko identifikovateľné stavby nasvedčujú čulému ruchu z minulosti.

.jednou z mnohých podobných banských lokalít na Gemeri je dedinka Železník, skrčená pod rovnomenným vrchom, približne 15km južne od Revúcej. Pár domov, prekrásna príroda, tichučké prostredie a uprostred obce opustená, no zabezpečená baňa.

.v železníckej bani sa od vrcholného stredoveku ťažila železná ruda. Prvé zmienky o tunajších baníkoch pochádzajú už z 13. storočia, prvá formálna písomnosť dokladajúca banskú činnosť je datovaná do roku 1570. Ďalší archeologický výskum preukázal, že ťažba železnej rudy v tejto lokalite siaha do doby približne 2. storočia p.n.l., t.j. do doby laténskej, dokonca tu boli objavené pozostatky rímskej taviacej pece. Železnícke rudné ložisko bolo jedno z najbohatších v Rakúsko-Uhorsku. Avšak tunajší banskí majstri nedokázali držať krok s technologickými trendami, ktoré sa zavádzali do baníctva v 19. a 20. storočí. Ešte v 1. polovici 20. storočia používali tunajší baníci pri práci primitívne nástroje a len veľmi pomaly si vynucovali na majiteľoch lepšie pracovné podmienky štrajkami.

.po druhej svetovej vojne boli železnícke bane znárodnené a následne v roku 1965 tu bola ťažba železnej rudy zastavená, kvôli vyčerpaniu zásob kvalitnej rudy. Počas celého zdokumentovaného obdobia ťažby sa v Železníku vyťažilo viac než 40 miliónov ton železnej rudy.

.uprostred obce, na nevysokom briežku, aj náhodného okoloidúceho upúta niekoľko stavieb, ktoré tvorili vstup do bane. Vstupná brána, od ktorej vedú schody hore kopčekom, nie je zabezpečená, takže do objektu sa dá poľahky dostať.

.na kopčeku sa bez záujmu kohokoľvek naokolo rozpadá pomerne veľký altánok.

.a hneď pri ňom je vstupná miestnosť, svojho času veľmi pekná drevená stavba, z ktorej vedie dlhá úzka chodba, končiaca vstupom do podzemia. Ten je však v súčasnosti zabezpečený. Neostáva len sa otočiť späť a napodobujúc ťažký krok baníkov vyjsť opäť von, okolo altánku, po schodoch dolu.

.pri zostupe schodmi upúta pohľad ergonomické riešenie priľahlých stavieb. Bezprostredne oproti vstupnej bráne do objektu je, kedysi určite hojne navštevovaná, krčma, dnes už nefunkčná.

.a stačí urobiť pár krokov, len zájsť za roh budovy krčmy a s úžasom a pietou za socialistickou prešpekulovanosťou sa pohľad zastaví na vstupných dverách do materskej školy. Všetky potrebné inštitúcie pospolu, vo vzájomnej harmónii. Na jednom mieste sa svojho času odvíjal pracovný, spoločenský aj rodinný život zároveň.

.no dnes je šťastím, ak pri obchôdzke vŕšku s baňou Podháj vôbec na niekoho natrafíte.

.kedysi významná industriálna oblasť dnes vymiera. Banskú minulosť pripomínajú len stavby, ktoré sa postupne rozpadávajú. V roku 1991 boli síce zaradené do pamiatkovej zóny Sirk-Železník, no čas a nezáujem neúprosne ukrajujú aj z toho mála, čo po niekdajších baníkoch zostalo.

 

Galéria k článku:

Spread the word. Share this post!

Leave a comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

error: Obsah stránky je chránený !!