.tvoriť a prežiť.

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

„Naša rezistencia voči našej vlastnej kreativite je istou formou seba-ničenia.“ Julia Cameron

Miestne zastúpenie nadnárodnej spoločnosti vypisuje konkurz na obsadenie voľných pracovných miest. Požadujú vysokoškolské vzdelanie 1. alebo 2. stupňa , prax 1-2 roky, vek do 30 rokov.

Koľko podobných inzerátov koluje na trhu práce? Koľko nádejných adeptov sa nedočkavo chveje pred dverami, za ktorými prebieha výber uchádzačov? Ponúkajú svoje zručnosti, svoje schopnosti, chcú sa stať zamestnancami a majú byť zaradení do systému. Ten systém však očividne kríva na väčšinu zo svojich tisícich nôh.

Druh „zamestnanec“ pomaličky, ale isto vymiera. Nahrádza ho „zmluvný partner“ a toho vzápätí nahradí technologické zariadenie, ktoré funguje efektívnejšie a predovšetkým lacnejšie ako človek. Množstvo doposiaľ ľuďmi riešených fyzických aj mentálnych úloh v súčasnosti riadia a riešia stroje. Ľudská zamestnanosť klesá. Globálne spoločenstvo sa dostáva na prah stavu, ktorý býva opisovaný ako post-pracovná spoločnosť – svet, v ktorom sa vzdelaní ľudia stávajú nezamestnateľnými.

Vieme si predstaviť spoločnosť, z ktorej sa vytratia tradičné zamestnania? Vieme si predstaviť, že súčasný tlak trhu práce na efektivitu a praktickosť sa stratí, resp. jeho dôsledky prevezmú technologické systémy. No ale čo budeme robiť my? Ľudia, vedení od najútlejšieho veku k lineárnej kauzalite, k osvojovaniu si praktických návykov a tiež k istej súťaživosti, ale v zásade ku konformizmu, pragmatickému konformizmu.

Budúcnosť odpovedá jasne – UMENIE. V duchu svojho vývoja je to práve umenie, ktoré môžeme považovať za jasný protipól v súčasnosti vrcholiaceho lineárneho vývoja pragmatickosti. Jeho nástroje sa vyvíjajú, pribúdajú, no nezastarávajú, nové objavy nevytesnia tie zaužívané. Fotografia nenahradila maľbu, film nevytlačil divadlo; existujú a rozvíjajú sa paralelne a tým vytvárajú výrazne stabilnejšie prostredie pre všetky svoje elementy. Umenie sa zameriava na emócie, teda na stránku osobnosti, ktorú nikto nedokáže v sebe poprieť. Aj tí najpragmatickejší ľudia si vyberajú šaty, vyberajú si autá a zariaďujú domy a ich výber je výsledkom emócie. Každý človek vyjadruje svoje vnútro, je to prirodzená danosť druhu „homo“ a vyjadrujeme ho najčastejšie práve tým, čím sa obklopujeme. Umelec túto danosť vypiluje na vyššiu úroveň, dokáže popri prijímaní podnetov podnety aj tvoriť. Umelec tak produkuje substrát pre svoje okolie, založený na univerzálnych pravidlách zmyslového, či mentálneho vnímania.

Kreativita je kľúčom ku zvládnutiu ekonomických a spoločenských prechodov. Kreativitou sa dokážeme odlíšiť nielen od súčasných trendov, popierajúcich individualizmus, ale aj voči nastupujúcemu post-pracovnému trendu. Problémom pri transformácii náhľadov jednotlivca môže byť tradičná výchova a vzdelanie. No najväčšou prekážkou, ktorú vystaval práve odznievajúci systém, je nedostatok nápadov a myšlienok. Kreatívna osobnosť je schopná sama nájsť účel a vdýchnuť zmysel svojmu svetu a nestavia na sprostredkovanom zmysle a preddefinovanom účele. Svet nepozná Steva Jobsa preto, lebo vedel programovať počítače.

Nikto nás nenaučí ako zmeniť tak principiálne postoje. Predpoklady k tejto zmene máme v sebe. Tak ako si ich v sebe nosí každé dieťa, zakódované vo svojej prirodzenej zvedavosti a investigatívnosti, až kým to v nich svet dospelých neuzavrie. Pri súčasnom trende sa kreativita považuje za niečo nevšedne mysteriózne. No v skutočnosti je prirodzenou danosťou, vloženou do výbavy každého malého človiečika. Kreativitu nesmieme mystifikovať. Nesmieme sa na ňu s odstupom dívať, ako na niečo vzdialené a cudzie. Kreativita, schopnosť tvoriť a estetickým výstupom osloviť druhých bude našou šancou, keď ostatné ľudské schopnosti budú nepotrebné a irelevantné.

Váš komentár

Reagujte

Vaša mailová adresa nebude zverejnená.


*


Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.