.smolnícka.ruina.

.pravoslávny chrám, tabaková továreň, artefakty baníckej minulosti, vyľudňujúce sa mestečko. Smolník. Ukrytý medzi horami, jeho špecifická poloha mu predurčuje vysokohorskú klímu, no jeho špecifická minulosť sa dnes zdá byť už len prázdnou kapitolou.

.turistickí sprievodcovia upozorňujú na viaceré stavby a budovy, ktoré vznikli ešte v čase kvitnúceho baníctva, kedy mesto prosperovalo. Smolník ponúka viaceré architektonické krásy, na ktoré sa nikto nechodí pozerať. V Smolníku skončil čas. A končí pomaly aj život.

.do Smolníka sa náhodný tulák dostane možno cestou z Košic alebo z Gelnice na Úhornú.

.krásny tajch v nádhernom horskom prostredí. Drobný náznak vybudovanej infraštruktúry tu stráži bufet na brehu jazera, ktorý svojou patinou dotvára atmosféru celej oblasti.

.na výjazde zo Smolníka smerom na Úhornú stoja na ľavej strane cesty tri na prvý pohľad opustené stavby. Ruina dvojposchodovej drevenej budovy a dve priľahlé murované torzá hádam bývalých maštalí. Maštale pôsobia ako prázdne hangáry.

.no drevená ruina si ponechala svoju členitosť, aj s náznakmi situačného používania. Staré kreslo, kde-tu špinavý matrac, pár prázdnych plastových fliaš, vanička detského kočíka, vymlátené okná a všade špina a neporiadok.

Zimné slnko sa snaží vyhriať túto neútulnosť, kreslí svoje predstavy po pôvodnej opršanej maľovke, okná v každej miestnosti premietajú na steny kúsoček tejto túžby. Možno pre náhodného návštevníka, ktorý vstúpi do nechránenej budovy a chce si odniesť pár obrázkov.

Vnútro schátranej stavby sa pre neho na tých pár okamihov zmení na paletu nevšedných abstraktných odtieňov, ktoré nedávajú konkrétny obraz. Je to len pocit, ktorý niekto postavil do cesty svetlu. Pastelové farby, svetelné stopy a náznak toho, že tu, na tomto mieste, bolo kedysi dobre. A pomaly sa celá stavba rozpadá vo svojom vlastnom rytme. Nikým nerušená, ničím nenútená.

.a tak celý Smolník.

 

Galéria k článku:

Váš komentár

Reagujte

Vaša mailová adresa nebude zverejnená.


*