.meditácie o svetle.

.som presvedčeným fanúšikom našej západnej kultúry, využívam jej všemožné plusy a výdobytky a znášam aj jej čierne diery. Hľadám rovnováhu medzi plusom a dierou a chcem si vysvetliť ten zbesilý dôraz na “zisk”, “úspech” a na ich hmotné ukazovatele ako “kopa peňazí”, “veľký dom”, “ešte väčšie auto”…

.keď sa všetko stáva prekomplikovane prepleteným, vraciam sa po tej niti späť, do základnej jednoduchosti. Objavujem hľadáčik. Vyberám si svoju chvíľku vo svojom svete.

.fotografia mi je cestou do tej jednoduchej zeme. Oproti maliarom máme tú výhodu, že analyzujeme, vyberáme si, čo chceme z toho, čo už bolo stvorené. Maliar syntetizuje, svoje dielo musí mať vysnívané komplexne, od základov až po jeho všestrannú celistvosť. Fotografia vystrihuje, vyťahuje jedinosť z mnohorakosti. Na prvý pohľad je všetko ploché, všetko rovnako závažné, ale máme tú slobodu vybrať si drobný detail a spraviť ho centrom vesmíru tej chvíle.

.fotografia je meditácia.

 

.fotografia nie je o naháňaní TOHO jediného dobrého záberu, ktorý prinesie tisíce lajkov a široké uznanie. Je o očistení a odľahčení mysle, hľadaní krásy v prirodzenom prostredí. Bez ohľadu na žáner, fotografia býva považovaná za “poľovačku”, ale pri spojení oka, mysle a snímača sa z nej stane meditácia, meditácia kráčaním za pocitom. Užívam si plynúce obrazy okolo seba, stávam sa súčasťou prostredia a zdvihnem fotoaparát, keď mi čosi napovie, že je tá pravá chvíľa.

.neexistujú dobré alebo zlé zábery.

.každý môj záber má pre mňa svoju hodnotu, vnímam ich, ako sú a v kontexte, v ktorom vznikli. Fotka môže byť osobnejšia a menej osobná, pre jej autora, aj pre jej diváka. Páči sa alebo sa nepáči. Fotím to, čo sa mi páči, čo milujem a nedívam sa na veci, ktoré mi prídu nepríjemne alebo škaredé. Dôvodom je pocit, nie lajky alebo uznania ostatných.

.krása je všade.

.a v tom je veľká výhoda fotografie – spôsob, akým dáva najavo, čo bolo v tej chvíli krásne. Je to výsledok analýzy oka a mysle. Najpôsobivejšie fotky boli vždy tie, ktoré upozornili na krásu vo všednosti, darovali ten pocit, že denno-denne chodíme okolo krásnych vecí a málo si ich všímame. Nejdem fotiť s jasným cieľom, zbytočne by som si zužoval vnímanie. Nechám veci plynúť a tak sa mi sami darujú v pravý čas.

.navždy a stále zostávam amatérom.

. ..lebo to slovko je čarovné. Jeho latinský základ “amo” znamená “milovať”. Musím milovať to, čo si chcem zaznamenať, musím milovať to, čo má vo mne zanechať nejaký pocit. A vtedy to rozsvieti moju zvedavosť a vábi ma to hrať sa. A vnímať tým krásnym detským spôsobom, kedy bežné súvislosti prestávajú fungovať a v duchu si prikladám všetko na všetko. Pravidlá tu neexistujú.

.odúčam sa (chcem byť slobodný).

.keď nás niečo zaujíma, snažíme sa o tom čo najviac dozvedieť, študujeme, učíme sa, zbierame poznatky. Od iných. Postupne si z nich vybudujeme takú masívnu a nepriestrelnú hrádzu, že čaro momentu za ňou ani nepocítime. Jedinou výzvou sa nám stane technika, spôsob, meranie a porovnanie. Náš jedinečný pocit sa stratí. Sloboda pohľadu a vnímania stojí na začiatku, aj na konci. Už sa neučím jednu novú vec každý deň, snažím sa odučiť jednu vec v každom momente, keď zdvihnem fotoaparát.

.neberme sa vážne. Poďme von a prejdime sa krásou. Fotografia je hra, zbavuje nás stresu a úzkostí. Hrajme sa a skúmajme. Staňme sa súčasťou toho, čo fotíme. S pokojom, pokorou a ľahkosťou.

 

Váš komentár

Reagujte

Vaša mailová adresa nebude zverejnená.


*


Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.