.mala by byť fotka ostrá?.

´Fotografi nikdy nemali v rukách viac ako dnes. A aj tak sa všetci ženieme za ostrosťou.´ (Jeff Ascough)

.s.ostrosťou.sa.počíta.

.prelistoval som si niekoľkokrát knihu Roberta Vana MEMORIES. Vano má svoj zvláštny osobitý štýl, čo by človek koniec koncov čakal u fotografa jeho formátu a ohlasu. Obrázky, pri ktorých som sa pristavil na dlhších pár minút, boli tie rozostrené. Žiadne hrany, pohľad nič nevysáva z pozadia, plynulá plocha oživená citlivo rozprestretým svetlom. Zaujímalo ma, či okrem Vana niekto takto fotku poníma. Gúglil som, gúúúúglil, no google akoby sa úporne nechcel nechať oklamať. Tvrdohlavo som do vyhľadávania vkladal výraz, v ktorom sa na 30 rôznych spôsobov ocitlo slovo ostrosť a jej absencia. A zakaždým som dostal hromadu výsledkov, ktoré ma navádzali ku zlepšeniu ostrosti mojich fotografií. Milión metód ako zlepšiť ostrosť. Ale ja nechcem zlepšovať ostrosť. Vysoká clona, presný autofokus, skalopevný statív, 47-osé stabilizátory v objektíve, na snímači, matka-kladka a iné…ja to chcem OPAČNE!

.intentional.camera.movement.-maľujem víziou a dlhou expozíciou

.pred časom som na poličku svetlej komory položil pár riadkov o ICM fotografii. Urobil som pár prienikov do tejto kreatívnej oblasti, vzrušuje ma na nej to ´dielo náhody´, keď len na konci procesu vidím výsledný obraz. A on je mnohokrát iný,než som pôvodne predpokladal. Je to hra so svetlom a pohybom. No fotografický obraz je jasný pocit, uchopený v istom zlomku času. Náhoda ho zrkadliť nemôže, tak ako naše pocity neprichádzajú náhodou. Vo vnútorných intímnych chvíľkach mi ICM fotografia prichádza príliš nútená. Akoby som sa nasilu chcel vymaniť zo svojho rozpoloženia, natiahnuť na seba čisté plátno a nechať náhodu, nech ho popíše.

.tvar býva jasne vymedzujúci. Tu začínam a tu končím, rozoznávajte ma jasne v mojom prostredí. Farba a odtieň spája. Farby a odtiene vnímame v súvislostiach, spájajú nás do celkov, adresujú náš pocit vyššiemu celku pocitov. Tu nerozhoduje, kde začíname a končíme. Tu je podstatné, k čomu sa pridávame, na čo sa odkazujeme.

 

.miešanie.farieb.mazanie.hraníc.

.stačí vypnúť autofokus a nechať kĺzať ostriaci krúžok objektívu. V hľadáčiku jasné vidím ako sa tvary zlievajú dokopy, objekty strácajú svoje začiatky a konce, farebné odtiene prekračujú svoje obvyklé hranice, no nie svoj nádych a hodnotu, nechávajú prevládnuť dojmu. Sú chvíle, keď nechcem vidieť veci. Len ich cítiť. Položiť ich do vzájomnej blízkosti, užšej, než kedy medzi nimi existovala. A vplávať medzi ne.

 

Váš komentár

Reagujte

Vaša mailová adresa nebude zverejnená.


*


Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.