.julia anna gospodarou.-.víziografia.

.umelecká fotografia, jej vývoj vnútri videnia a myslenia autora, ale aj budovanie komunít autorov s podobným zámerom a spôsobom sebavyjadrenia – to všetko Julia Ann Gospodarou prikrýva pojmom víziografia.

.digitálna éra priniesla obrovské množstvo nástrojov pre vyjadrenie osobného individuálneho pohľadu. Minulé sú časy filmovej fotografie s jej relatívne obmedzeným arzenálom. Digitálne nástroje, predovšetkým software, dávajú fotografovi takmer absolútnu slobodu zmeniť akýkoľvek obraz na svoju vlastnú víziu.

.víziografia je fotografia, ktorá sa rodí vo videí a myslení autora, nie vo fotografovanom predmete. Je to druh fotografie, ktorý dáva autorovi silu vyjadriť svoje pocity v takej sile ako nikdy pred tým. Je to fotografia, ktorá ruší všetky pravidlá tradičnej fotografie, vyjadruje subjektívny pocit a hľadá spôsob ako vyvolať pocit v divákovi.

.víziografia nezaznamenáva scénu, neinterpretuje ju alebo objekt. Používa ju na vyjadrenie vlastného pocitu a myšlienky. Nie je intuitívnym procesom, dokonca sa vinie opačným smerom ako tradičná fotografia, no pre autora je prirodzeným spôsobom sebavyjadrenia, vyjadrenia jeho vnútorného sveta. Ak umelec používa fotografiu pre vyjadrenie vlastnej vízie namiesto zaznamenávania reálneho sveta okolo seba, môže sa nazvať víziografom.

.digitálna éra priniesla množstvo prostriedkov, ktoré tento prerod, či posun, umožňujú. Digitálne snímače s charakteristikami odlišnými od filmu, možnosť spracovávania surových obrazových dát (RAW súborov), to sú dve základné esencie, ktorými dnes môžeme robiť tie isté veci ako v ére kinofilmu, no úplne odlišným spôsobom. A tieto zmeny si vyžadujú odlíšenie fotografie a fotografie, preto sa objavuje pojem víziografie. Výsledkom je predovšetkým omnoho širšia sloboda v narábaní s obrazom, keďže pre prácu s digitálnym obrazom takmer neexistujú limity. Táto sloboda umožňuje vízii zohrať podstatne silnejšiu úlohu v procese fotografickej tvorby. Sloboda je veľmi úzko spätá s víziou. Vízia sa rodí zo slobody. Tým sa môžeme všetci, kto pracujeme s obrazom, sústrediť viac na to, kto sme, a čo si predstavujeme, než na to, čo reálne vidíme. A blížime sa k maliarom, keď si budujeme svoje rámce na základe našej predstavivosti a nepostupujeme nutne podľa zákonitostí reálneho sveta.

.pre tradičnú tvorbu obrazu sa zaužíval názov fotografia – teda maľovanie svetlom. Je to spôsob, ako svetlo zapisuje obraz na svetlocitlivý film. V digitálnej dobe svetlo podobne vykresľuje obraz na digitálnom snímači, no výsledný obraz je omnoho viac, než púhy zápis a môže byť transformovaný podstatne výraznejšie, než pôvodná zaznamenávaná scéna. Miera tejto transformácie závisí len od vízie autora. Konečný obraz je výsledkom pocitu autora.

.ak autor používa fotografiu na vyjadrenie svojich vízií a nie záznamu skutočnosti, môže sa nazvať víziografom. Autor sa tak stáva stále menej závislým na prístrojovom vybavení a má priestor pre stále výraznejšie prelínanie skutočnosti a svojej predstavivosti. Jeho obraz v ideálnych podmienkach vzniká ako biele plátno, ktoré postupne zapĺňa elementami prenášajúcimi jeho odkaz.

.víziografia je pomenovanie celého procesu tvorby, ktorý obvykle začína previzualizáciou a končí poslednou softwarovou úpravou obrazu. Je to spôsob, ktorým autor poníma veci reálneho sveta a používa ich pre svoje vlastné kreácie. Berie si súčasť skutočnosti, aby ju pretvoril a vrátil späť v jedinečnej forme svojej vízie.

„Umenie je sebeckým aktom, nerobíme ho pre nikoho iného, len pre seba a keď tvoríme, nepokúšame sa uspokojiť nikoho iného okrem seba.“

 

Galéria k článku:

Váš komentár

Reagujte

Vaša mailová adresa nebude zverejnená.


*


Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.