.ICM.-.sloboda videnia a voľnosť vyjadrenia bez pravidiel.

.rozbíja pravidlá.. Maže súvislosti.. Uvoľňuje pocit a videnie.. Fotografia zámerným pohybom aparátu. Vnáša pocit slobody a voľnosti do sveta, ktorý je posadnutý ostrosťou a technickou dokonalosťou obrazu. Prináša pocit a vábi fantáziu, prinúti diváka skúmať a hľadieť, jeho oči prejdú niekoľko krát celým obrazom. Jeden ju obdivuje, druhý zatracuje, vnímajú ju obaja. Ten ju považuje za umenie a ten za paškvil. No všetci akceptujú jej prítomnosť a hľadajú jej pevné miesto v našom systéme obrazového vyjadrovania a vnímania.

.fotografia zámerným pohybom aparátu (ICM – intentional camera movement) je princípom podobná fotografii s dlhou expozíciou, no na rozdiel od nej predstavuje podstatne voľnejší a slobodnejší prístup k fotografii a vnáša do tvorby vzrušujúci prvok prekvapenia, čohosi neočakávaného.

ICM fotografiou sa profesionálne zaoberajú viacerí renomovaní umelci, ako Chris Friel alebo Eric Malm a svojimi prácami sa snažia sprístupniť spôsob, ktorým ICM spája fotografiu s umením.

.neostré „rozhýbané“ obrazy môžu pripomínať impresionistické obrazy z druhej polovice 19. storočia, pretože tak ako ony, aj ICM popiera dôraz na detail a prenáša na diváka dojem z tvaru, pohybu a farby. Hlavný motív obrazu nie je tým, čo v skutočnosti fotograf videl, ale pocit, ktorý zo scenérie pred sebou mal v momente, keď stlačil spúšť.

ICM ide proti všetkým možným zaužívaným pravidlám vo fotografii, predovšetkým proti tým technickým. Je jedným z dôvodov, prečo digitálnu fotografiu môžeme v súčasnosti považovať za produktívnejšiu a perspektívnejšiu oproti filmovej fotke. Každý, kto sa zaoberá ICM, zaiste nafotí veľa-veľa obrázkov, po každom z nich je nutná spätná kontrola a vyberie z nich len zopár, ktoré zodpovedajú jeho predstave. I keď tu bola reč o lámaní pravidiel a trhaní reťazí, ktoré objímajú tradičnú fotografiu, aj ICM má svoje minimálne vodítka.

.z technického pohľadu je ICM fotografiou s dlhou expozíciou. Počas expozície sa vykoná žiadaný pohyb fotoaparátom. Smer pohybu by mal zodpovedať štruktúre fotografovanej scény. Dlhá expozícia sa pri ICM môže spravidla pohybovať medzi 1/20 sekundy až niekoľkými sekundami. Preto je ideálne zvoliť si čas fotenia tak, aby na scénu nedopadalo prudké svetlo, keďže beztak pri dlhých expozíciách bude clona na tých najvyšších číslach a citlivosť ISO zase na najnižších. ICM sa dá fotiť zo statívu, ktorý zabezpečí pohyb fotoaparátu po jednej osi, no reálnu voľnosť dodá fotenie z ruky. Treba si uvedomiť, že expozičný čas má zásadný vplyv na finálne vyznenie obrazu – čím dlhšia expozícia, tým abstraktnejší obraz, s menším množstvo detailov a intenzívnejšími líniami. Práve línie môžu predstavovať jedno z najdôležitejších kritérií výberu scény pre ICM. Pohyb aparátu počas expozície by sa mal pridržiavať smeru ústredných línií scény. Ideálne sú scény s jasnými, až geometrickými líniami.

ICM je výzvou pre experiment. Každý atribút tejto techniky si pýta zážitok z vyskúšania. Rôznou kombináciou vyššie uvedených princípov je možné dospieť k desiatkam originálnych obrazov z tej istej scény. Vnímanie scény, oprostenie sa od zaužívaných fotografických pravidiel a chuť experimentovať sú tými najdôležitejšími vodítkami ICM.

 

Galéria k článku:

Váš komentár

Reagujte

Vaša mailová adresa nebude zverejnená.


*


This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.