.fotografia ako samostatné umenie. .jaromír funke.

.medzivojnová generácia českých fotografov bola prvým hmatateľným míľnikom vo vývoji československej fotografie. Patrili do nej autori, ktorí sa prví identifikovali so svojbytnou českou kultúrou a zároveň ako takí boli akceptovaní zahraničnou fotografickou scénou. Jaromír Funke bol jedným z jej prvých priekopníkov.

.20. a 30. roky boli v českej kultúre dôležitým prechodovým obdobím. Novovytvorená krajina v mnohom čerpala z podhubia zaniknutej monarchie. Pre fotografiu to okrem iného znamenalo presun predovšetkým ľudských kapacít z etablovaných inštitúcií (napr. Viedenská akadémia) do Čiech. Zároveň, fotografia všeobecne, ako mladý žáner, bojovala o svoju pozíciu vo sfére umenia.

.jaromír Funke sa pôvodne nepripravoval na dráhu umelca, po vzore svojho otca sa mal stať právnikom. Od začiatku 20. rokov sa však začal zapracovávať do českého umeleckého podhubia, kde prekvital vplyv Art Nouveau a kubizmu. Vo fotografii sa stále používali tzv. ušľachtilé pigmentové procesy, ktoré mali fotografiu približovať maľbe, t.j. fotografia sa vnímala ako žáner podriadený maľbe.

.funke vychádzal z vtedy zaužívaných štandardov fotografického umenia, len nimi dokázal zaujať širšie publikum a bol akceptovaný amatérskymi výstavami. Popri tom si budoval svoj vlastný štýl – dokumentoval život bežných ľudí v bežné dni, fotografoval bezprostrednú skutočnosť. Tieto fotky však neboli „dostatočne umelecké“, preto vo svojej dobe vystavované neboli.

.v prvej polovici 20. rokov začína v Čechách bujnieť amatérska fotografická scéna, ktorej bol Funke veľmi zapáleným činovníkom. V roku 1923 začal vyvíjať svoj osobitý puristický štýl, pod silným vplyvom americko-českého populárneho amatérskeho fotografa Drahomíra Josefa Růžičku. V puristickom duchu Funke odmietal akékoľvek zásahy do fotografického obrazu, manipuláciu s pozitívom, či negatívom alebo pigmentáciu fotografií, jediným výrazovým prostriedkom fotografa malo zostať svetlo. V tomto duchu Funke výrazne prispel k akceptovaniu fotografie ako samostatného umenia. Spoločne s Adolfom Schneebergerom a Josefom Sudkom založili niekoľko fotografických spoločností a združení, ktorými sa snažili zastrešiť a inštitucionalizovať fotografický život v Čechách.

.od roku 1925 Funke začína publikovať svoje kritiky a eseje. Vo svojej tvorbe sa prikláňa ku kubizmu a funkcionalizmu. Jeho práce skúmajú geometriu, rytmus a premietanie priestorového obrazu na plochu. Výsledný efekt vždy dosahoval starostlivou kompozíciou, uhlom náhľadu a svetlom. Podobne ako celá rada medzivojnových fotografov, aj Funke analyzoval bežnú realitu na úroveň geometrických vzťahov a elementárnych tvarov. Tieto sa snažil zapracovať do obrazu a dať im osobitý život.

.v jeho zátišiach bol cítiť jasný vplyv hnutia Neue Sachlichkeit (Nová Objektivita). Mnoho svojich zátiší komponoval na sklených tabuliach. Tieto práce sa považujú za súčasť poetizmu – špecificky českého hnutia v rámci umeleckej avantgardy.

.v roku 1929 Funke začal publikovať svoje fotografie v avantgardných časopisoch. V súvislosti s rozrastajúcou sa fotograficku scénou dostal miesto pedagóga na Škole uemelckých remesiel v Bratislave. Neskôr presídlil z Bratislavy do Prahy na Štátnu školu grafických umení. Svojim systémom ponímania fotografie, ktorý bol založený na absolútnej čistote fotografického výrazu, si získaval stále väčší vplyv na československú fotografickú scénu. Svojou tvorbou sa dotkol prakticky všetkých relevantných umelecko-ideových hnutí medzivojnového obdobia. Zaslúžil sa o pevné ustanovenie fotografie vo svete umenia, očistil fotografiu od závislosti na maľbe a uviedol ju ako autonómny žáner do širokého povedomia publika. Nebol len jedným z výnimočných fotografov, bol jedným z tých, ktorí formulovali základné princípy práce fotografa.

.galéria diel Jaromíra Funkeho.

Váš komentár

Reagujte

Vaša mailová adresa nebude zverejnená.


*


Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.