.fotograf, ktorý ušiel pred vojnou. .robert vano.

.narodil sa v Nových Zámkoch, pochádzal z maďarského prostredia, po maturite sa chcel vyhnúť základnej vojenskej službe a emigroval do Talianska, odkiaľ sa dostal do Spojených štátov. Ako maloletého ho adoptovala rodina z New Jersey. Novozámočan sa v Amerike stal fotografom a zostarnúť prišiel do Prahy. Robert Vano.

.vzťah Roberta Vana a fotografie nebol od začiatkov osudový. V detstve urobil pár “cvakov”, nič pozoruhodné. Po príchode do Ameriky sa zamestnal v továrni na opasky a neskôr v sklárni ako robotník. Musel pracovať, lebo jeho adoptívni rodičia boli takmer chudobní. Popri robotníckej práci si urobil kadernícky kurz. Tu zafungoval jeho vzťah/nevzťah k manuálnej práci a fyzickej zdatnosti, ktorý ho presvedčil ujsť pred vojnou. Využil prvú možnosť a zmenil zamestnanie. Začal pracovať v kaderníctve Vidala Sassoona ako umývač vlasov a vizážista.

.sassoon ako jeden z prvých ponúkal zdarma svojich kaderníkov na foto akcie pre módne časopisy. Tak sa do veľkého sveta módy dostal aj Vano. Fotografa na akcii vnímal ako Veľkého režiséra a túžil zanechať svoju kadernícku prax a stať sa jedným z Veľkých režisérov. Mal to šťastie, že mohol pracovať ako asistent Horsta P. Horsta. Pri ňom sa naplnil vzťah Vana a fotografie. Ďalších šestnásť rokov strávil ako asistent Horsta a ďalších fotografov. Horst mu vysvetlil, že fotografia musí ísť zvnútra a najprv sa mu musí objekt páčiť, až potom vie urobiť krásnu fotografiu. A navrhol mu, aby, ako gay, začal robiť mužské akty. Práve nimi neskôr Vano vošiel asi najvýraznejšie do všeobecného povedomia.

.nasledovalo obdobie prudkých úspechov a hlbokých pádov. Pracoval v New Yorku, Paríži a Miláne, fotil pre najrenomovanejšie svetové módne časopisy ako Vogue, či Cosmopolitan, stretával desiatky svetovo známych osobností. Ako postupoval časom, jeho vnímanie a pociťovanie svojej práce a sveta naokolo sa stávalo stále jednoduchším a on stále skromnejším.

.za základ svojho úspechu Vano považuje slovko “Áno”. Ako gay sa nikdy rodinne neviazal, ani nemal záväzky, ktoré by ho odvádzali od práce. Preto bol vždy k dispozícii. Na začiatku svojej kariéry sa naučil, prečo je dôležité byť dochvilným a prečo je dôležité mať sny. Celý život nielen predáva sny, ale pre svojich klientov ich priamo tvorí.

.v súčasnosti žije v Prahe, venuje sa občasným módnym foto akciám, robí workshopy a svoj voľný čas zasvätil platinotypii. Komerčné zakázky fotí požičanými digitálmi, no jeho voľná tvorba je zvečnená na filme, osvietená denným svetlom a časť z nej je prenesená na papier metódou platinotypie, o ktorej verí, že je najtrvácnejším médiom pre uchovanie obrazu.

.režisér Adolf Zíka o Robertovi Vanovi natočil dokumentárny film, ktorý povie viac ako všetky výstrižky z tlače a narýchlo poskladané Vanove výroky.

.soňa Lechnerová na základe svojich rozhovorov napísala knihu “Fotka nemusí být ostrá”. Spolu so Zíkovým filmom je táto kniha učebnicou pokory úspešného muža, ktorý uskutočnil svoj sen a svoj život žije vnútorným naplnením z práce, ktorú miluje.

Galéria diel Roberta Vana

Váš komentár

Reagujte

Vaša mailová adresa nebude zverejnená.


*


Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.