.vlastný kúsok lesa.

.ako nazvem kúsky prírodnej krajny okolo mesta? Mestská krajina? Tam, kde je pokope veľa ľudí, sa všetko rýchlejšie vypoužíva. Po naháňačke betónovými útrobami mesta niekedy túžobne hľadám prírodný pokoj. No lesy pri meste sú smutné. Použité. A ďalej používané. Zaprášená tvár, narušené tvary. No stromy tvrdošijne rastú a hľadajú si priestor aj výraz. .nezostáva mi

.skutočnými očami.

.veľmi rád chodím do galérií. Prídu mi ako pietne miesta krásy ľudskej duše. Popri vystavených dielach ma zaujímajú tí ľudia. Pozerači, ktorí vošli do tej galérie práve tak ako ja. V poslednom galérijnom článku som bol rozčarovaný rýchlosťou, ktorou tí pozerači požierajú obsah stien. No teraz som stretol dvojicu, ktorá odovzdala galérii, čo jej patrí.

.ako sa dívame.

.máme moderné umenie, aj stredoveké umenie, impresionistov, aj fauvistov, nové maľby, staré maľby. Keď je maľba namaľovaná, zavesí sa a dá sa na ňu dívať. Je na stene a je rovnaká pre všetkých, ktorí sa pred ňou zastavia. A každý si ju môže prečítať ako sa mu páči alebo aj ako sa mu nepáči.  Každá

.objatí hudbou.

.pred dvoma týždňami v Banskej Štiavnici, sedeli sme vlastne v izbe, v pohodlných starých kreslách, na stoličkách, tie pamätali mnoho. Na zemi starý schodený koberec s pokrčenými rohmi, na stenách police s knihami. Sedeli sme tam potme, čakali na ňu. Elizabete Balčus. Lotyšsko. Nikdy som nepočul nikoho z Lotyšska. Vraj spieva, hrá na flaute a

error: Obsah stránky je chránený !!