.vlastný kúsok lesa.

.ako nazvem kúsky prírodnej krajny okolo mesta? Mestská krajina? Tam, kde je pokope veľa ľudí, sa všetko rýchlejšie vypoužíva. Po naháňačke betónovými útrobami mesta niekedy túžobne hľadám prírodný pokoj. No lesy pri meste sú smutné. Použité. A ďalej používané. Zaprášená tvár, narušené tvary. No stromy tvrdošijne rastú a hľadajú si priestor aj výraz. .nezostáva mi

.prechádzka vlastným strachom.

.na okraji Žiliny, zabudutý v parku, stojí kaštieľ, pomaly sa rozpadáva. Od ostatného sveta je oddelený plotom, presne ako jeho poslední obyvatelia. Psychiatria Bytčica. .posledný pacient odtiaľto odišiel pred viac ako dvadsiatimi rokmi. Odvtedy budova chátra, asi málokto má záujem o bývalú psychiatriu, ktorej steny sú nasiaknuté bludnými kruhmi utrpenia. .brána od cesty je zamknutá,

.skutočnými očami.

.veľmi rád chodím do galérií. Prídu mi ako pietne miesta krásy ľudskej duše. Popri vystavených dielach ma zaujímajú tí ľudia. Pozerači, ktorí vošli do tej galérie práve tak ako ja. V poslednom galérijnom článku som bol rozčarovaný rýchlosťou, ktorou tí pozerači požierajú obsah stien. No teraz som stretol dvojicu, ktorá odovzdala galérii, čo jej patrí.

.read the city.

.chceš krásu, pestuješ kvety. Chceš chládok, vysadíš stromy. Ale keď ideš mestom a zrazu ti niečo napadne, chceš to dať von v pár písmenách, ktoré majú pre teba zvuk a pre ostatných farbu. Prázdne steny sú mrazivo neosobné, žijú tu predsa ľudia, chcú nechať po sebe stopu. Už zajtra nebudeš vedieť, prečo si to tam

error: Obsah stránky je chránený !!