.austin kleon. – .kradni ako umelec.

Útla knižočka s provokatívnym názvom, ktorá spája dva zdanlivo nezlučiteľné pojmy. Austin Kleon, spisovateľ a výtvarník, ňou prináša niekoľko rád do života umelca. Ako sám tvrdí v úvode, dávanie akejkoľvek rady je akoby rozprávanie k minulej podobe seba samého, inými slovami, všetky naše rady sú autobiografické, popisujú naše vlastné zlyhania v minulosti.

Kleonovou prvou radou je “Kradni ako umelec”. Vychádza z predpokladu, že nič nie je originálne. Túto myšlienku podkladá o.i. aj biblickým citátom z Knihy Kazateľ: “Čo bolo, bude zase, a čo sa dialo, bude sa opäť diať. Nič nového nieto pod slnkom.” (Kaz.1:9) Každá myšlienka je tým pádom len mix už vyjadrených myšlienok. Preto by sa umelec mal sústrediť na to, čo má zmysel ukradnúť a postaviť vlastný spôsob vyjadrenia “ukradnutej” myšlienky. Púha reprodukcia myšlienky zmysel nemá (i keď takúto nezmyselnú (?) reprodukciu Kleonovho diela práve čítate:). Podľa Kleona umenie by malo byť postavené na uchopení (nie vlastnej) myšlienky a jej posunutí do novej roviny.

Tento postup sa dá demonštrovať na zdanlivo chybnom tvrdení. Totiž Kleon tvrdí, že 1+1=3. A je to svätá pravda. Aspoň vo výtvarnom umení alebo fotografii určite áno. Ak totiž nakreslíte dve rovnobežné čiary alebo zaznamenáte dve rovnobežné línie, do výsledku neoddeliteľne zasiahne negatívny priestor medzi nimi, ktorý vytvorí tretiu líniu. Ten priestor nie je prázdny, je preddefinovaný natiahnutými dvomi čiarami, no vyplnený môže byť množstvom elementov nezávisle od definujúcich čiar. Kleon používa príklad rodičov a ich dieťaťa. Dieťa síce vzchádza zo svojich rodičov, no ďalej je formované množstvom externých faktorov. Takže stále platí, že 1+1=3. Maliar a fotograf musí tento jednoduchý súčet mať vždy pred očami a tretiu líniu organicky zakomponovať do svojho diela.

“Krádež” myšlienok Kleon legitimizuje výrokom, že “Umelec je zberateľ”, zberateľ ideí. Nie zhŕňač, ale selektívny zberateľ. Umelec nezbiera všetko, čo leží okolo neho. Zbiera len to, čo sa mu páči, len to, čo miluje. A jeho videnie a vnímanie vecí je veľmi podobnej kvality ako kvalita vecí, ktorými sa obklopuje. Tým sa významne do popredia dostáva princíp a spôsob selekcie. V IT žargóne sa v tejto súvislosti používa skratka GIGO (garbage in, garbage out), teda priama súvislosť medzi vstupom a výstupom. Ak sú vstupné dáta chybné, chybný bude aj výsledok. Podľa Kleona jednou z esenciálnych úloh umelca je zber myšlienok. Čítanie a zase čítanie. Knihy, tváre, čokoľvek. Čím viac čítania, tým viac možností výber eventuálneho vplyvu. A nečítať len pre okamžité použitie. Umelec musí reagovať na bezprostredne vnímaný materiál a i keď ho nedokáže momentálne upotrebiť, mal by si ho odložiť k neskoršiemu možnému použitiu a postupne kategorizovať svoju zbierku “krádeží”.

Druhá Kleonova rada je “Nečakaj, kým spoznáš sám seba pred tým, ako začneš niečo robiť”. Skôr odporúča pojať túto postupnosť z opačného konca. Je potrebné robiť veci k tomu, aby človek spoznal samého seba. Obavy z neznámej oblasti, do ktorej sa vrhá, sú opodstatnené a prirodzené. Málokto v tejto fáze vôbec tuší, čo robí a kam smeruje. Tieto obavy sa tiež dajú prekonať napodobňovaním nejakého vzoru. Napodobňovať, až kým sa nepriblížiš tesne k predlohe. Ďalším riešením je nevnímať umenie ako prácu, ale ako hru. Jednoducho, skvelé dielo sa zrazu objaví a nie je potrebné popisovať celý proces jeho tvorby, pretože…to ani nie je možné.

Knihu, ktorú si chceš prečítať, si napíš sám“ je číslom tri. A nevzťahuje sa len na knihy, ale prakticky na čokoľvek. Základom tejto myšlienky je vykryť vnímaný nedostatok z vlastných zdrojov. Ak nenachádzaš žiaden obraz, ktorý by si si zavesil na stenu, namaľuj si ho. Ak sa ti nepáči žiadna dostupná fotka, odfoť si svoju. Že to nedokážeš? Nie je otázkou, či to vieš, ale čo sa ti páči. Nemáš maľovať, či fotiť to, čo vieš, ale to, čo sa ti páči.

Používaj svoje ruky“, neľpej na technológiách, nedovoľ im ovládnuť ťa. Vyhľadávaj kontakt s materiálom, ktorý máš tvárniť. Kleon nevyzýva k úplnému zavrhnutiu výdobytkov moderného veku, no jasne načrtáva rozdiel medzi „fotošopáckou“ grafikou a klasickou kresbou, či maľbou, prípadne digitálnou a filmovou fotografiou alebo ručným písaním a Microsoft Word-om. Vtedy sa z umenia stáva skutočná hra.

Postranné projekty a záľuby sú dôležité“ – tie postranné projekty môžu byť len fragmenty čohosi, čo sa povaľuje naokolo. Pokiaľ sa ale sústredíš len na svoj hlavný cieľ, stratíš prehľad o množstve vecí okolo. A pritom, možno práve tieto veci, pokiaľ by si ich bol chytil do rúk a povenoval sa im, mohli pre teba znamenať podstatne viac. Buď otvorený novým podnetom!

Tajomstvo: Urob dobrú prácu a zaves ju niekam, kde ju ľudia uvidia“ – inými slovami, ako sa ostatní dozvedia o tom, že robíš, čo robíš. V prvom rade, tá dobrá práca, ona musí byť fakt dobrá. Žiadne podfuky, žiadny rýchlokvas. Musíš sa jej venovať denne. Ak si niečo pokazil, rýchlo sa zlepši. V druhom rade – daj to niekam, kde to ľudia uvidia – tu má svoju jasnú a jednoznačnú úlohu internet. Kleon to celé krásne zjednodušuje – krok 1: žasni nad niečím / krok 2: dovoľ ostatným, aby žasli s tebou. No s dodatkom, že by si mal žasnúť nad niečím neobvyklým, nad čím nežasne každý.

Geografia nám už nevládne“, hranice, tie štátne, aj tie pomyselné nás už neobmedzujú. Tu Kleon mieri na obrovské výhody internetu a elektronickej komunikácie. Už to nie sú veľmi konkrétne a veľmi fyzické spolky, či krúžky, ale široké a rozvetvené internetové komunity, kde tečú informácie najširšie a najefektívnejšie.

Buď slušný. (Svet je malá dedina.)“ Je to tak ako to Kleon napísal. A doložil to ešte jedným citátom svojho obľúbeného autora Kurta Vonneguta: „Je len jediné pravidlo, o ktorom viem: Sakra, musíš byť milý.“

Buď nudný. Je to jediný spôsob, ako dokončiť robotu.“ Kleon sa opiera o citát Gustava Flauberta: “Maj pravidlá a disciplínu vo svojom živote, aby si pri svojej práci mohol byť nečakaný a originálny.” Upozorňuje, že tradičný obraz umelca-bohéma je preromantizovaný nezmysel, resp. tento model je použiteľný pre tých, ktorý chcú umrieť mladí. Umelec, ktorý berie drogy, zalieva ich alkoholom, žije 25 hodín denne a vyspí sa s každým na počkanie, je prežitý a neproduktívny archetyp. Umenie berie obrovské množstvo energie, tak prečo ňou mrhať na nezmyselné veci. Kleon poskytuje vlastný návod: ten si nájdeš v jeho knižke..:)

“Vynechávanie je kreatívne.” Len skromné upozornenie na skutočnosť, ktorá by málokomu v dnešnom preinformatizovanom svete napadla. Mnohokrát je umelecké dielo zaujímavé práve tým, čo na ňom chýba. Práve chýbajúca očakávaná informácia robí mnohé diela atraktívnymi. Ľudí zaujmeme nielen tým, v našej práci nájdu to, čo očakávali, ale aj tým, že očakávané nenájdu. Kreativita neznamená len vŕšenie vecí, ale aj uberanie ich množstva. A záverom? Slovami Austina Kleona: “No a to je tak všetko, čo mám. Ďakujem vám.” 

Váš komentár

Reagujte

Vaša mailová adresa nebude zverejnená.


*


Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.