.meditácie o svetle.

.som presvedčeným fanúšikom našej západnej kultúry, využívam jej všemožné plusy a výdobytky a znášam aj jej čierne diery. Hľadám rovnováhu medzi plusom a dierou a chcem si vysvetliť ten zbesilý dôraz na “zisk”, “úspech” a na ich hmotné ukazovatele ako “kopa peňazí”, “veľký dom”, “ešte väčšie auto”… .keď sa všetko stáva prekomplikovane prepleteným, vraciam sa

.môj skrytý zen.

.nedá mi to, hlavne po tom takmer obžalobnom článku sa to vo mne akoby naplno otvorilo. Desať rokov fotenia a stále je to o love pocitu, dobiehaní pocitu a on stále uniká. Meditácia v hľadáčiku, kde vlastne ani nie je podstatné, čo mám pred sebou, ale to, ako do toho vniknem, ako sa tým nechám

.o.pravidlách.

.kedy pravidlá porušiť? Kedy ich nasledovať? Akoby ich nebolo dosť, urobme si ďalšie… .pravidlá sú, žijú, podopierajú exaktný svet techniky. Ak zdokonaľujeme svoje remeslo, či narábanie s nástrojom, je dobré ich poznať a postupovať podľa nich. Ale sebavyjadrenie? Prekočiť medze objektívna podľa pravidiel? Umenie má pravidlá? .zbytočne ich budeme hľadať v kompozícii, expozícii, ostrosti, hocikde.

.čo tomu chýba.?

.mám plné harddisky fotiek. Zo všade sa na mňa valí obraz, sme presýtení vizuálom. Keď si zalistujem vo svojich starších fotkách, nájdem tie, ktorým som sa venoval s náležitou pozornosťou, dívam sa na ne a…uvažujem, prečo sa mi vtedy tak páčili. Zrazu mi chýba tá iskra, ktorú som vtedy tak jasne cítil. Zavriem svoje fotky,

error: Obsah stránky je chránený !!